Starinčane, starinčane

                  tak sa malo stretávame
                     v našom chotaru
                   chodničky a studničky,
                     všytky zanedbani.

                Starino, Starino nič nám z tebe nezustalo             
              len tota rozbyta puť šo vede ku tebe.

                  Pijuť Starinski chlopci,
                  pijuť z večera do rana      
                 ej treba by sa nám zberaty
                 do našoho rodnoho kraja.
 

                     Ej Starino, Starino
                bylo to spadovoj selečko
               keď by nebyla ta prehrada
               dnes by už bylo mistečko,
                ale keď , že osud je tak
                krutyj, keď raz zobere už
                    nikda neverne.
 

               Nám zobrala našu domovinu 

               a ľuďom neostalo nič, 

              len v očach slzy a v serdcu žaľ.

                V druhych vysidlených
                 obcach si ľude i ši na
                svojich pozemkoch uživavuť,
                ale Starinčane pod hradzou
                   už len spominavuť.

                  Jak tuta studena voda
                  spod prehrady plyne
                  tak v našych serdcach
                  bolest nikda nepomine.